
Vždy prišla do triedy ako veľká voda ... Hlučná, dravá, nevyspytateľná. Ak by som ju mala prirovnať k nejakému hudobnému dielu, potom by ju isto dokonale vystihla Smetanova "Vltava". Nie každý z mojich spolužiakov základoškoláckych sa dokázal stotožniť s jej povahou. Bola prísna, náladová, občas veselá, inokedy zamračená. Ako pravé aprílové počasie. Učila nás slovenský jazyk a hudobnú výchovu. Hrala na klavíri, pekne spievala a mala precítený prednes. S kompletnou výbavou gestikulácie a mimiky hodnej slávnej herečky. Vždy som sa rada započúvala do básní v jej podaní.
Hneď po vstupe do triedy praštila tašku, triednu knihu a riadny zväzok kľúčov na katedru a spustila svoj repertoár. Niekedy kratší, niekedy dlhší. Dozvedeli sme sa vrámci neho všetky najnovšie klebety, často aj jej aktuálny zdravotný stav. Živo si spomínam na príhodu, keď si pri ošetrovaní ruží zabodla tŕň do palca a potom nám dôkladne opisovala, ako sa jej rana zapálila a ako jej museli strhávať kožu ...alebo keď nám rozprávala príbehy zo svojich učiteľských začiatkov a konkrétne jeden o chlapcovi, ktorý spadol do kadibudky... a ževraj z neho neskôr vyrástol riadny krásavec - proste bola taká školská SIS-ka ...
Dodnes si pamätám, ako nám dala napísať sloh o zime a snehu. Vtedy sa mi podaril výtvor, ktorý ju očaril a ja som mohla byť hrdá, pretože ho čítala pred celou triedou ako vydarené dielko...
Ale k veci: tá ženská bola PANI učiteľka. Kto mal aspoň "niečo" v hlave, do toho tú slovenčinu vtĺkla. Stačilo jej k tomu 15-20 minút z hodiny. Zvyšok, ako som už spomenula,referovala o iných dôležitých udalostiach v našej štvrti ...
Dnes sme preberali s Adus niektoré časti z neľahkého, slovenského pravopisu a ja som si povolala neskôr na konzultáciu aj svoju bývalú spolužiačku. I vďaka tomu sa na povrch vyplavili spomienky z rokov dávno minulých a prispeli ku vzniku tohoto blogu.
Pretože i keď bola ako veľká, dravá voda, vštepila mi lásku k rodnému jazyku a ja sa ho s láskou snažím vštepovať i môjmu malému, pardón... teraz už VEĽKÉMU junákovi ... aspoň trochu nech z neho pochytí...
Bianka, ja viem, ona nás dobre naučila...