Pobili sme sa...

A bohužiaľ je to hneď na prvý pohľad jasne vidno, takže nás každý s rozšírenými očami oslovuje a pýta sa, čo sa stalo.
Michael je poznačený krížom cez pravú polovicu tváre, ja mám tri obrovské škriabance pod krkom .
Stalo sa to včera. Michaelov protivník bol vcelku nenápadný. Ale takí sú tuším tí najhorší.
Hral sa s kamarátkou na lúke pred domom. Bláznili sa. Veď asi ako všetky deti v ich veku... Ja s jej mamou sme sedeli asi dvadsať metrov od nich na drevenej lavičke a pripravovali program na letnú rozlúčkovú slávnosť v škôlke.
Kamarátke napadlo vyhodiť topánku do vzduchu. Dopadla presne pod toho nenápadného protivníka. Alebo protivníčku?
Krpatá divá jablonka. Každú jar netrpezlivo čakám, kedy už zasa nádherne zakvitne. Po včerajšku som s ňou trochu rozhádaná...
Michael sa zohol, aby ako správny džentlmen podal kamarátke stratenú črievicu. A priestorovo neodhadol vzdialenosť jedného zákerného konára.
Spozornela som a vyskočila z lavičky na jeho hlasnú otázku: "Mama, krvácam na tvári?"
Poznáte ten pocit, keď silno búšiace srdce spadne od strachu do gatí. Na tú vzdialenosť to v prvom momente naozaj vyzeralo, akoby krvácal. Našťastie boli jeho anjeli strážni práve v službe a zaklapli mu v pravom momente viečko, cez ktoré tiež viditeľne beží časť asi 10cm škaredého červeného šrámu.
Predýchavala som sama pre seba celý večer...
No a aby to nestačilo, trochu neskôr pri sprchovaní som si so sprchovou hadicou trikrát náhodne prešla popod krk. Cítila som, že preháňam, keď si tak blízko pripúšťam tohto škodcu k telu. Čo ale horúca voda v tom okamihu skreslila, vyzerá nakoniec ako škrabance po bitke.
A keď nás niekto vidí spoločne, príde možno k nesprávnym uzáverom iba preto, že číta príliš veľa krimináliek...

(26.5.2011)