Vysvedčenie

Neviem, ako v súčasnosti vyzerajú obsahovo vysvedčenia na Slovensku. Ja si pamätám tie zo svojej mladosti. Predmet-známka, predmet-známka. Hore chovanie, dolu nejaká tá pochvala, v horšom prípade pokarhanie.
Na bavorských vysvedčeniach by ste darmo prvé tri polroky známky hľadali, oni sú totižto ucelenou slohovou prácou o tom-ktorom žiakovi. Ako sa správa na jednotlivých hodinách, čo sú jeho silné stránky a kde by sa mal poprípade zlepšiť. Klobúk dole pred triednymi učiteľkami, ktoré takýchto veľdiel musia stvoriť pre tých cca. 25 žiakov. Tipujem, že nad nimi strávia aspoň dva mesiace po večeroch.
Pôvodne som si myslela, že keď sa na konci druhého ročníka objavia známky, vytratia sa tie posudky. Ale zdá sa, že idú ruka v ruke spolu ďalej.
Na Michaelovom tohtoročnom vysvedčení stála medzi iným aj táto veta : predovšetkým stojí za pochvalu jeho domáca príprava na vyučovanie.
Zavolala som si ho ku sebe a pýtam sa:
"Čo tým presne myslela pani učiteľka?"
(Myslela som, že mi povie niečo tipu: no lebo mám vždy super ostrúhané ceruzky ... takže by to bola vlastne pochvala pre mňa   )
"Mama, to neviem ani ja. Veď ja sa doma takmer vôbec nepripravujem..."
"No veď práve."
"Ale vieš, ja dávam pozor na hodinách a nehrám sa, ani nespím na vyučovaní ako niektorí spolužiaci. Tak ja sa väčšinu naučím hneď tam a zvyšok stíham v družine."
Nuž, veru synu, viem, o čom hovoríš ...