Neskazenosť detskej duše... alebo ako som dostala po nose!
21.06.2013 21:06
Rok sa s rokom stretol a my rodičia sme boli opäť pozvaní na rodičovské združenie.
Aby sme sa dozvedeli, ako vyzerajú najbližšie plány, čo nás ešte čaká tento rok (u nás v súbore beží od apríla do apríla), čo musia chlapci vylepšiť, ako sa správajú na skúškach, čo sa zmenilo v organizácii koncoročného koncertu, že sa odteraz budú učiť bavorštinu, aby rozumeli textom, atď., atď.
Okrem toho som sa konečne dozvedela, prečo bez "rollendes" R nemôžu chlapci spievať sóla - rozdiel medzi tým našim a tým ich je, kde ho vyslovujeme ... a pri tom našom sa hrdlo lepšie otvorí a dajú sa čisto odspievať tóny.
(Ide to až do takých extrémov, že dokonca vynikajúci speváci, ktorí nezvládnu zaspievať toto "r", nedostanú ževraj v divadle angažmá...)
Ale o inom som chcela.
Jeden z dirigentov nám kládol na srdce, aby sme si odsledovali, či chlapci doma usilovne nacvičujú. Podľa súborového poriadku by to mali robiť 4x do týždňa minimálne 30 minút.
Pri množstve piesní, ktoré musia zvládnúť sa nie je ani čomu diviť. No a dirigent povedal, že približne 10 chlapcov pravidelne neovláda texty, čo veľmi narúša priebeh skúšky.
Na druhý deň som Michaelovi zhrnula výsledok rodičovského a povedala mu ešte pár organizačných vecí, ktoré som pokladala za dôležité a ktorých by sa mal pridŕžať, pokiaľ to ešte nerobí.
A ani neviem prečo som sa ho nakoniec spýtala: "Počúvaj, to ktorí chlapci sa vôbec nepripravujú na hodiny?"
(Úplne zbytočná otázka, keďže okrem jedného inak nikoho z nich nepoznám po mene.)
A jeho odpoveď zasa raz nechala zrumeniť moje líca:
"Ale mama, ak chcem dobre spievať, musím sa predovšetkým sústrediť na to, čo a ako robím ja a nie sa zaujímať, čo nerobia druhí..."