Ako vydať knihu?

Ak máte počiatočný kapitál, prozaické črevo, kopec nápadov, pevné nervy a cestovateľského ducha, nie je problém váš sen zrealizovať.
Zamestnajte na úplnom začiatku to črevo. Nechajte ho voľne tvoriť. Jediné, čo potrebujete, je naučiť sa mu správne načúvať a následne jeho záchvevy preniesť do wordu. Papier neodporúčam. V kompjutri sa maže, ale aj kopíruje ľahšie. Počítač vám dokonca opravuje chyby, ak máte nainštalovanú správnu verziu wordu. Ja som si ju akosi nedokázala nastaviť, a preto som sa musela spoľahnúť čisto na svoje vedomosti, nadobudnuté vďaka našej skvelej slovenčinárke zo základnej školy. Myslím, že i ona by bola hrdá na svoju robotu. Ale vo worde sa pripravte aj na možnosť, že jedným nepodareným šmahom zmažete naraz všetko. Preto si robte kópie. USB kľúč to istí!
A keby predsa len nie, tak tu potom treba prvýkrát nasadiť tie pevné nervy. Iná alternatíva je fľaša slivovice. Alebo ste dostali do daru dobrú pamäť a z fleku napíšete celý text ešte raz. Ak máte samozrejme časové rezervy. Ja som pri popisovanom bode nepotrebovala našťastie ani jedno ani druhé. Takže ani tretie.
Ak sa nemýlim, vydavateľstvá tvrdia, že ich smiete otravovať, iba ak ste nazbierali písmenká aspoň na 100 (slovom sto) strán A4. (Rátajte s tým, že v knihe to bude približne dvojnásobok - to pre tých, čo sa vydajú mojou cestou a budú tým pádom zohľadňovať i financie).
To, že vydavateľstvá nesmiete otravovať vôbec, som sa dozvedela z niekoľkých internetových fór. Nebol to fór, ale krutá pravda. A v tomto prípade Slovensko naozaj nezaostáva za svetovým trendom.
(Je tu jedna možnosť, ako ich predsa len otravovať. To som sa zasa dozvedela z dobre overených zdrojov. Zmením im mená na "Hanka spod Tatier a jej priateľ". Takto môj zdroj nik neodhalí a neudá za osočovanie! No a podľa nich môžete už v tomto kroku nechať zapracovať svoje ťažko zarobené money, keď ich podstrčíte schované v nepriesvitnej obálke tej správnej osobe alebo keď vám tá správna osoba niečo dlží a zhodou okolností je jej švagriná v predstavenstve vydavateľstva. Ešte šťastie, že na Slovensku žije jedna veľká rodina!!!).
U mňa to bolo však celkom inak. Ja to mám tuším v kádrovom posudku od bociana. Ide hlavou proti múru ... a tak ma zaradil ku baranom.
Ale preč od baranov a naspäť ku knihe. Ja som vám bola úplne nečakane oslovená jedným novovzniknutým vydavateľstvom. Lebo som si slobodne blogovala kade-tade netom a niekto si to všimol.
A tu nastal problém číslo jeden. Ten Niekto, kto nemá absolútne žiadne skúsenosti narazil na Niekoho, kto síce tiež nemá žiadne skúsenosti, ale už dlhé roky musí žiť zrovna a práve v usporiadanom Nemecku a teória chaosu mu už tým pádom nič nehovorí...
Vrámci tohoto všetkého vás ešte čaká fáza korektúr. Zrazu vidíte všetky tie hrubky a preklepy v inom svetle. A pýtate sa sám/sama seba, ako ste mohli v jednom odseku použiť desaťkrát "bol/bola/bolo" či "mala/mať/mám". Navyše zistíte, že vám myšlienky nenapadli, ale vás napadli (ako divá zver v lese)... a od tretej osoby sa dozviete, že vám mali prísť na myseľ...
Ak chcete odviesť poctivú robotu (pričom berte do úvahy selektívnu slepotu, keď už text preberáte po stý krát, takže nečítate, ale preskakujete spamäti celé odseky a vôbec to už neregistrujete), pripravte si balíček vami odskúšanej medicíny, ktorá vám stiahne vysokú horúčku, spôsobenú vyčerpaním.
A rátajte aspoň s troma dňami práceneschopnosti.
Ak sa stane, že pri korektúrach sa vám zrazu nečakane postrácajú čiarky... halt riziko podnikania... stáva sa i v lepších rodinách. Ja tomu vravím ´textová sublimácia´.
Vtedy môžete zasa nasadiť do hry svoju kreativitu. Tiež som jednu nasadila, ale nevzklíčila pre nedostatok financií.
Kebyže mám ešte jednu voľnú stranu v knihe k dispozícii, tak by bola plná čiarok a na jej konci by stál krátky dodatok: komu kdekoľvek v texte chýbali čiarky, môže si poslúžiť týmito tu!
Na bližšie vysvetlenie: konečný počet strán v knihe musí byť vždy deliteľný štyrmi. To kvôli zväzovaniu. A keď sa pozriete na svoj finančný rozpočet a aspoň trochu ste kamarát s matematikou, nuž tak rýchlo uložíte kreativitu opäť k spánku.
Ďalší krok, keď sa rozhodnete obísť vydavateľstvá a vôbec tlačiarne na Slovensku (pretože za 4 mesiace nie je nik schopný spísať jednu obyčajnú zmluvu so všetkými podmienkami & Co.), sa týka krátkodobého vysťahovalectva. Iba pokiaľ  tú svoju knihu nevydáte. Je to ľahšie z niekoľkých dôvodov, pretože teraz vstupuje do hry ISBN číslo a veci okolo neho. Na Slovensku je oň potrebné zažiadať. V Nemecku (a určite sú i iné krajiny) nie. Ušetrí vám to peniaze za pridelenie čísla a 4-5 výtlačkov, ktoré by ste inak museli darovať knižniciam. A rozhoduje o tom práve adresa vášho trvalého bydliska (preto to krátkodobé vysťahovalectvo - len si dajte sakra pozor na tých 90 dní, či akú srandu to tam máte na Slovensku).
Kompletnú zmluvu dostanete mimochodom z nemeckej tlačiarne do 40 minút a navyše sa vám podarí ušetriť asi 500€ v porovnaní s cenami na Slovensku.
A po roku tvrdej práce a nemalej investície si zvyknite na to, že budete relatívne pravidelne stretávať chytrálkov, ktorí sa s údivom na tvári spýtajú, či to naozaj za tú knihu musia zaplatiť...

Ak ste doteraz nikoho nezahlušili, tak, prosím, ušetrite i ich. Oni za to vlastne nemôžu…