Ako kuchár 6-tku dostal...

16 z 18 hladných krkov sa takmer zborovo pýta, čo bude na obed.
Tie dva zvyšné hladné krky už to vedia, a tak nadšene informujú ostatných.
- Trhanec!
Ako na povel sa zdvihnú všade navôkol mňa malé rúčky školákov a z hrdiel sa im spoločne derie indiánsky pokrik šťastia.
Takýto celoskupinový spontánny prejav radosti z jedla vidno u nich iba zriedkavo.
Kolegyňa nestačí nakladať na taniere dobrotu, ku ktorej ja následne pridávam jablkovú výživu spolu s cukrom a škoricou.
Až kým... až kým to nezačne protestne šumieť medzi deťmi.
- Veď je to slané!!!
Kolegyňa berie lyžicu a chutná nedôverčivo bielohnedú zmes v miske.
Pozrie na mňa, akoby jej niekto dal palicou po krížoch a znechutene povie:
- Tam je naozaj soľ namiesto cukru!
Tomuto sa za mojich mladých čias hovorilo, že je kuchár isto zaľúbený.
Niektoré z dievčat berú spontánne papier a píšu naň veľkú 6.
- Toto je pre neho!
A potom sa pridávajú ku spoločnému skandovaniu:
- Vymeníme kuchára, vymeníme kuchára!